Tessa, dcéra bohov - Kapitola 4

27. června 2014 v 3:22 | Toddy |  Tessa,dcéra bohov
Kapitola 4
Bohovia



Rozsiahle sídlo bohov ležalo uprostred Ríše mŕtvych, lemovali ho desiatky riek, lesov a skál. Malo rozlohu niekoľkých väčších miest a nachádzali sa v ňom stovky záhrad, knižníc, miestnosti a hál. Žili tam i tvory, ktoré pre obyčajných ľudí vyhynuli. V strede sídla sa pýšila obrovská, do mrakov siahajúca veža. Na jej vrchole stál zlatý kruhový stôl, za ktorým sedelo šesť osôb. Väčšina z nich rozhadzovala rukami do strán a zdôrazňovala svoje slová.

Honosný stôl zdobilo niekoľko jedál a nápojov, ktorých sa nikto ani len nedotkol. Všetkých šesť bytostí malo oblečený rovnaký čierny hábit ušitý zo zvieraťa, ktoré vyhynulo ešte pred zrodením ľudí. Na dotyk jemný materiál pohlcoval každý lúč slnka, ktorý naň dopadol.

"Dokedy im to budeme ešte trpieť?!" kričala na ostatných Rovena, bohyňa s obdarenými krivkami. Aby zdôraznila svoj hnev, udrela päsťou do stola.

"Strávila si priveľa času v tejto diere sestrička," skočil jej do reči spálený boh Tanyl. Jeho slová zneli potichu a chladne. Mal obmedzené možnosti komunikácie, pretože popáleniny zasiahli takmer celú tvár.

Bohyňa pozrela zákerným pohľadom na svojho brata a ďalej jeho prítomnosť ignorovala. Nemalo cenu reagovať na jeho slová. Tí dvaja sa nemali v láske už tisícročia.

"Tanyl má pravdu. Neurobili nič hrozného, čím by sa previnili." Ich vzájomné pohľady prerušila Victoria, bohyňa s podobou starej ženy. Jej hlas znel ako chladný ranný vánok, zasiahol každého.

"Nič hrozného?" vyhŕkla rozhorčená bohyňa. "Zničili moje chrámy!"

"Ty si im zničila polia," odvetil jej spálený boh. "Myslela si, že to nebude mať následky?"

"Buď ticho," prskla po ňom. Bola si vedomá, že od tých dvoch sa podpory nedočká, a tak skúsila šťastie u ostatných. "Vy dve nič nepoviete? Nezaujíma vás to?" pohľadom chodila z Barbary na Adyu. Obe bohyne sa len jemne usmiali a než stihli otvoriť ústa, prerušil ich tlmený mužský hlas.

"Ticho!" utíšil ich Jedediah, boh s pleťou tmavou ako sama noc.

Všetci bohovia pozreli na najvyššieho boha, ktorý väčšinou konverzácie mlčal a čítal v drobnej knihe.

"Pomsti sa im ako chceš," keď to povedal, Rovene sa na tvári objavil nefalšovaný úsmev. Dosiahla čo chcela. Victoria si vzdychla, postavila sa a prešla k okraju veže. Oprela sa lakťami o zábradlie a dlaňou si podoprela tvár, zahľadela sa do hustých oblakov. Tanyl ju nasledoval, oprel sa vedľa nej a pozrel na zlatý stôl.

"Rovena dostane všetko, čo chce," povedal vecne a s námahou sa zahryzol do jablka, ktoré sa mu zjavilo v ruke. Na jeho tvári nebolo poznať bolesť či utrpenie, ktoré by normálny človek cítil.

"Čo tým chceš povedať?" obrátila sa k nemu.

"Vôbec nič, len mi to príde kruté. Sú to smrteľníci. Počkaj zopár rokov a zomrú. Čo je to pre teba päťdesiat rokov?" prehltol sústo.

"Nehádajte sa," ozvala sa Adya a pretrela si rukou oči, ktoré schovávala pod tmavou látkou. Rovena k nej obrátila zrak a prevrátila očami až k najvyššiemu bohovi.

"Ty jej vážne dovolíš, aby sem chodila sfetovaná?!" ukázala prstom na sestru, ktorá pôsobila večne mimo. "Je to hanba."

"Daj mi pokoj," prskla po nej vyčerpaným hlasom. Zodvihla hlavu a látka jej skĺzla z tváre. Jej bledú tvár zdobil pár krvavočervených očí a fialových viečok. Bohovia nepotrebovali spávať. Ich aura bola tak mocná, že ich udržovala stáročia bez spánku. Uľahli len vtedy, keď boli vyčerpaní alebo sa zotavovali. Pre Adyu to neplatilo. Vo svojej záhradke pestovala tisíce druhov rastlín a väčšina z nich boli opiáty. Nikto z bohov sa nečudoval, keď prišla pod vplyvom jednej z týchto rastlín.

"Počula si, čo povedala. Daj jej pokoj," napomenul Jedediah rozčúlenú sestru a zadíval sa do diaľky. Jeho pozornosť upútalo čosi malé, čierne, približovalo sa to. Doširoka sa usmial, keď rozpoznal tmavú sovu letiacu k ním. Rovena, Barbara i Tanyl sa pozreli tým smerom a aj na ich tvárach sa objavil úsmev.

Sova za sebou zanechávala tmavú stopu čiernej aury. Nešikovne vletela k ním a pristála priamo pred stolom. Trochu sa otriasla a spadla. Ozvalo sa praskanie kostí a trhanie kože. Po niekoľkých chvíľach sa zo sovy stala mladá, tmavovlasá žena zahalená v tmavom habite. Bohyňa Miriana sa zaprela rukou o zlatý stôl a nemotorne sa postavila. Všetci bohovia vytreštili oči, keď uvideli jej tmavú, popolom posiatu ruku. Druhou rukou si prehrnula tmavé vlasy z tváre a pozrela na každého.

"Tam!" vykríkla a ukázala smerom, ktorým priletela.

"Čo sa deje, Mir?" spýtala sa Barbara.

"Tam!!" opakovala stále dookola. Na tvári jej bolo vidieť zdesenie. Bohovia si až teraz všimli, že čierna hmota, ktorá ju sprevádzala nebola aura, ale popol.

"Čo sa ti stalo?!"

"Videla si niečo?"

"Miriana!"

Vyzvedali jeden cez druhého.

Bohyňa sa nadýchla a uprela pohľad na vodcu.

"Napadla ťa Ohnivá?!" spýtala sa Rovena a podišla k nej, "tá mrcha. Najskôr napadne Tanyla a teraz teba. Mali by sme jej to zatrhnúť," dušovala sa, keď si prezerala jej tmavú končatinu.

Miriana pokrútila hlavou, nebola schopná slova. Jedediah prižmúril oči, zatvoril knihu a položil ju na stôl. "Miriana!" skríkol po nej. Jeho hlas prekričal šepot ostatných, jedine Adya sebou netrhla. Boh sa upokojil a prehovoril k nej príjemným hlasom, ktorý sa ani jednému z bohov nepozdával, "čo sa ti stalo?"

Neustále zhlboka dýchala a podopierala sa o druhú bohyňu. "P-proroctvo..." pomaly ukazovala tým smerom.

"Nejedla si bylinky ako Adya? Victoria, prezri ju," kývla k nej Rowena.

"Nežartujem! Proroctvo... tam," niekoľkokrát mávla rukou tým smerom, "to dieťa existuje. Vševidiaca mala pravdu. Mocnejšiu auru som ešte nevidela," zdesene sledovala všetkých naokolo.

"Mocnejšiu auru? Takú auru môže mať len -" začal Tanyl.

"Len božie dieťa..." doplnila ho Barbara.

"Nikto taký sa nenarodil. Dokonca ani Ohnivá nemá takú moc," pridala sa do reči Adya.

Bohovia svoje prekvapenie neskrývali.

"To dieťa ma spálilo a vypálilo les. Nič, vôbec nič z toho lesa neostalo," rozhodila rukami. "Pustina, neúrodná pôda. Koľko mágov to dokáže? Menuj mi aspoň jedného!" ukázala na bledú bohyňu prstom. Tá pokrčila ramenami. "Vidíš. Je to tu."

"Zošalela si," šepla stará žena.

"Hovorím pravdu!" bránila sa.

"Dosť! Všetci vieme, že to raz príde. Každá z jej predpovedí sa splnila," hovoril kním Jedediah. "Ignorovať to by bolo šialenstvo. Porozprávaj nám to ešte raz a nikto ťa nebude prerušovať."

"Ďakujem," poďakovala za slovo a usadila sa.

"Letela som ríšami a uvidela som mladé, osamelé dievča, ktoré kráčalo lesmi. Chvíľu som ju sledovala. Rozhodla som sa, že jej pomôžem," klamala, "ale v tom sa objavila tategami. Posadila som sa a sledovala som to. Tategami útočila a dievča bolo zmätené. Pravdepodobne nevedelo proti čomu stojí. Utekala lesom a tategami ju prenasledovala. Na dievčati sa mi zdalo čosi zvláštne. Keď som okolo nej preletela prvý krát, jej aura bola slabá, ale keď na ňu zaútočila tategami, jej aura sa uvolnila. Doslova z nej pretekala. Trhlina v jej štíte bola obrovská a to dievča strácalo veľké množstvo aury. Som toho názoru, že práve to prilákalo tategami. Zrazu sa však stalo čosi nečakané. Jej aura začala vytekať vo väčších množstvách. Obyčajného človeka či lesnú bytosť by toľká strata zabila. To dievča však žilo a aura vytekala naďalej."

Všímala si pohľady bohov. Boli rôzne. Jedediah sa mračil. Victoria, Tanyl a Barbara boli prekvapení. Adya krútila neveriacky hlavou a Rowena sa tvárila neiste. Dokázala im minimálne piatimi spôsobmi, že to dievča je božie dieťa.

"Jej aura sa zhmotnila do viditeľnej formy. Bola zelená, prekrásne zelená a plná života. Vôňa sa podobala mandarínkam, ale zacítila som tam i niečo iné. Tategai niečo uvidela a zľakla sa. Všetci vieme, že tategami sa tak ľahko nezľaknú. Snažila sa ju zabiť, ale nedarilo sa. Aura toho dievčaťa liečila, útočila, chránila a ničila," ukázala štyri prsty, " mágovi trvá storočie kým to zvládne. Potom jej aura bledla a celkovo zmenila svoju podstatu. Bola mi známa, určite som tú auru už niekde videla, ale nespomínam si kde. V momente nastalo ticho a všetko zmizlo. Keď som sa prebrala, videla som ako dievča niekam uteká. Bola vystrašená, bála sa sama seba. Nebola som schopná ju nasledovať, liečila som si zranenia. To je všetko, čo vám môžem povedať."

Bohovia ostali šokovaní a okrem Jedediaha nebol nikto schopný reči.

"Nečakal som, že to príde tak skoro. Musíme jednať. Jej predpovede nie sú presné a dajú sa narušiť. Videl to niekto?" pozrel na sestru, ktorá pokrútila hlavou. "Výborne. Vyhlasujem pátranie. To dievča tu chcem mať čo najrýchlejšie. Živé..." obrátil pohľad k Barbare a Adyi. Tie si vymenili pobavené pohľady. "Ak sa nám podarí nájsť to dievča skôr ako ostatným, máme šancu ju získať pre seba. Niekto tak mocný sa nám bude hodiť."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama