Tessa, dcéra bohov - Kapitola 3

27. června 2014 v 2:58 | Toddy |  Tessa,dcéra bohov
Kapitola 3
Proroctvo




Daniel rozhodil rukami a vytvoril okolo seba kruh žltej aury, ktorá mu nešikovne vystrekla z kože, "videla si, čo sa s ňou deje.".

"Je to ona či nie?" ukázala Natasha prstom k prázdnej stene, smerom, ktorým sa nachádzali Tessine komnaty. Stála opretá o jednu zo skríň. Miestnosť nebola príliš veľká ani malá a Natasha ju využívala len zriedka. Bola plná kníh, spisov a nemala žiadne okná, ktoré by do miestnosti púšťali svetlo. Zdrojom svetla bol obrovský plameň nad ich hlavami, ktorý udržiavala pri živote svojou žeravou aurou. Vďaka tomu miestnosť napĺňal odér popolu, jej obávanej aury.

"Zničiť les ťa neurobí vyvolenou," mrmlal a pohyboval sa nepravidelne, zanechávajúc za sebou slabú siluetu z aury, ktorá sa rozplývala vo vzduchu. Bol rozčúlený.

"Nepýtam sa na to. Potrebujem vedieť či je to ona," naliehala tmavovlasá žena.

"Neviem. Natasha, vážne neviem či je to ona. Proroctvo jasne hovorí: 'Narodí sa božské dieťa, ktoré bude mocnejšie než ktorýkoľvek z nás. Bude spásou pre smrteľných a vytvorí novú éru. Éru bez bohov.' Layla bude vedieť viac."

"Už som po ňu poslala," skočila mu do reči skôr než stihol pokračovať.

"Ale tá aura..." šepol Daniel.

"Čo je s jej aurou?"

Ticho.

"Daniel, čo je s jej aurou? Ty si niečo videl, však? Videl si niečo?"

Opäť ticho.

"Daniel!"

"Nevidel som nič," odťal ju.

"Neklam! Videla som ti to v očiach. Čo si videl?" Hustota popola v miestnosti nabrala takú úroveň, že by bola pre smrteľníka smrteľná.

"Nič!" vykríkol po nej a naplnil miestnosť svojou aurou, aby prebil popol. Podarilo sa mu to nečakane rýchlo. Dve vône, popol a čerstvá, pražená slnečnica, sa zmiešali, čo
vytvorilo ešte podivnejší pach, na ktorý nebol ani jeden z nich zvyknutí.

"Daniel!" okrikovala ho a prudko si pretrela nos, ktorý ju začínal svrbieť.

"Prisahám, Natasha, nič som nevidel. Jej aura nemá podobu. Je divoká," uprene na ňu pozrel svojimi tmavými očami, v ktorých sa odrážal jej plameň, " deti v jej veku majú
auru pokojnú, uvoľnenú a jemnú, ako spiaci potok. Tá jej bola rozbúrená rieka."

"O to som sa postarala," upokojila ho.

"Nie," pokrútil hlavou a urobil zopár krokov k nej.

"Nerozumiem," zamračila sa.

"Je to pekná práca, kvalitná, ale neudrží ju to nadlho. Videla si, čo sa stálo pred chvíľou. To dievča skolabovalo, nezvládlo to. Pokiaľ je vyvolená, potrebuje pomoc."

"Pomôžem jej," zahľadela sa do jeho tmavých očí.

"Si schopná a nadaná čarodejnica, ale ona potrebuje našu pomoc," odvrátil sa od nej a prešiel k jednému zo stolov, na ktorom ležali knihy staršie než celé sídlo. Dotkol sa jednej z prstom a prešiel po jej koženom obale.

"Prečo jej nepomôžeš ty?"

"Nie."

"Prečo?"

"S tou aurou nechcem mať nič spoločné," prešiel po obvode stola, precízna práca. Drevo nieslo znaky spáleniny. Zvažoval či to spôsobila Natasha alebo jeden z jej démonov.

"Daniel, prosím, pomôž jej," sledovala každý jeho pohyb.

"Neuraz sa, ale nájdi si iného boha, ktorý to urobí," obrátil sa k dverám.

"A koho mám požiadať? Vieš ako na tom sme." Plameň v miestnosti zablikal.
"Sebastian býva neďaleko," uchopil kľúčku do ruky, no v tom nastala v miestnosti tma. Plameň zhasol a všetko uvalil do hlbokej tmy.

"To meno predo mnou nespomínaj. Viem dobre kto si, ale ani ty na to nemáš právo," v jej hlase bolo cítiť neskutočný hnev. Ten sa okamžite prejavil na intenzite červenej aury, ktorá ju chvíľkovo obalila. Ohnivé jazyky ju pohladili po jemnej, bledej koži a zmizli rýchlejšie, než sa objavili.

Zasmial. "Ak vieš kto som, tak vieš aj to, že vyhrážky na mňa neplatia," otvoril dvere a vyšiel z miestnosti.

"Stoj!" zakričala po ňom a jej červená aura ožiarila celú miestnosť.

"Za svitania odchádzam," dodal a stratil sa v tieňoch chodby.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama