Tessa, dcéra bohov -Kapitola 2 (1. časť)

21. června 2014 v 5:32 | Toddy |  Tessa,dcéra bohov
Kapitola 2 - 1. časť
Kliatba

Mne neutečieš! Ozýval sa ženský hlas, ktorý Tesse pomohol poraziť tategami. Stoj! Zničím ťa! Hlas bol čoraz silnejší. Tessa sa nedokázala pohnúť, nohami stála ako pripútaná. Obzerala sa okolo seba, ale nikoho nevidela. Neskutočný chlad udieral do jej nôh a ona sa nemohla ani brániť, nevedela ako.




"Daj mi pokoj!" vykríkla.
Bojíš sa?! Počula ju akoby stála za ňou. Zatvorila oči, ale ani to nepomohlo. Dlane priložila k ušiam, aby stlmila hlas, no ten zosilnel. "Nič ťa predo mnou neochráni!"
"Nie!!!" kričala.
"Len si krič, sme jedno a to isté! "
Kričala čoraz hlasitejšie. Nemala tušenie, kde sa nachádza a prečo sa to deje práve jej.
Z čista jasna všetko utíchlo. Hlas zmizol, chlad začal ustupovať. Otvorila oči a uvidela okolo seba všetko červené. Už to nebol prázdny priestor. Videla lúky pokryté červenou hmotou. Keď sa hmota dotkla jej nôh, zahriala ju a ona sa mohla pohnúť. Padla na kolená a ruky zaborila do hrejivej hmoty. Pokúsila sa hmotu nabrať do rúk, ale nepodarilo sa jej to.
"Čo sa to deje?" obzerala sa okolo seba. Ešte pred chvíľou trpela.
"Otvor oči," šepol jej známy hlas, ale nedokázala ho zaradiť. Bol jemný, ženský. Očami behala po lúke, nikoho tam nevidela.
"Otvor oči," opakoval príjemný hlas. Bol iný, známy a zároveň neznámy. "Tessa, upokoj sa. Pokúšam sa ti pomôcť." Po zaznení týchto slov sa rozpamätala. Bola to tá žena, ktorá jej pomohla utíšiť zelenú hmotu, ktorá vytekala z jej tela. Zhlboka sa nadýchla a pokúsila sa otvoriť už otvorené oči.
"Vitaj medzi nami," prehovorila Natasha a zľahka ju pohladila po líci. Tessa ucítila chladný dotyk jej bledej ruky a jemne sebou trhla. Od niekoho s tak pekným hlasom a príjemnou aurou čakala príjemnejší dotyk.
"Č-čo sa to?" uvedomila si, že ju Natasha objíma a zotiera jej studený pot z tváre.
"Všetko je v poriadku. Bol to len zlý sen."
"Ale..." nedokončila začatú otázku a poriadne sa rozhliadla okolo seba. Nábytok v miestnosti bol zničený a obe sa nachádzali prikrčené v kúte. Posteľ bola prelomená na polovicu a väčšina obrazov roztrhaných. Zlatom zdobený nočný stolík držal len na jednej nohe. Zopár kusov jemnej látky poletovalo naokolo. Pozrela sa na svoje ruky a uvidela na nich náznak zelenej hmoty.
"Občas sa to stane," upokojila ju.
"Čo sa stane?" ucítila popol, ale žiaden nevidela. Dokonca tam neboli ani stopy po ohni. Bola však dosť v šoku, aby to skúmala.
"Mala si zlý sen a neudržala si svoju auru. Je to neobvyklé, ale deje sa to aj nám skúsenejším," vzdychla.
"Ja som nechcela..p-prepáčte," ospravedlňovala sa.
Zasmiala, "všetko je v poriadku. Dáme ti novú komnatu a budeš pod kontrolou."
"Komnatu?"
"Áno. Hádam nás nehodláš opustiť s tak neskrotnou aurou."
"Ja..."
"Nemaj strach. Ostaneš tu pokiaľ sa tvoja aura neupokojí. Je mojou povinnosťou, aby som sa o teba postarala. Keby ťa pustím do sveta s nestabilnou aurou, bola by si ako časovaná bomba. Každú chvíľu by si mohla vybuchnúť," úprimne na ňu hľadela.
"Ale ja..."
"Kam chceš ísť?"
"Ja..."
"Ostaneš tu. O tvoju rodinu sa postarám. Kde ich nájdem?"
Chvíľu váhala než odpovedala.
"Nemám rodinu," povedala nakoniec.
Natasha kývla a podala jej ruku. Opatrne ju prijala. Bolo nepríjemné dotýkať sa jej. Pôsobila milo, nežne a láskavo, ale na dotyk bola chladná, mrazivá, bez emócií.
"Moje veci," spomenula si.
"Tvoje veci sú v poriadku. Noah sa o všetko postaral, páčiš sa mu," žmurkla na ňu. Priložila chladné prsty na tvrdé drevo ťažkých dverí a tie sa samé otvorili.
Tessa sa obzrela za seba. Bála sa toho, čo videla. Z nábytku neostalo nič, čo by sa dalo použiť. Musela som jej spôsobiť veľkú škodu... Pomyslela si.
Spoločne opustili zničenú miestnosť a prechádzali chodbou.
Všetko vyzeralo honosne. Zlaté lemovanie na každom kuse nábytku. Tmavočervené látky viseli skoro všade. Erb, ktorý na nich bol, nedokázala rozoznať. Ešte nikdy nevidela poriadny erb a netušila, čo znamená. Počas cesty neprehovorila Natasha ani slovo. Mlčala a s ľahkosťou sa niesla chodbou. Stretli niekoľkých ťažko odetých ľudí, ktorí sa im klaňali. Rýchlo si uvedomila, že sa klaňajú hostiteľke a nie jej.
Kto je to? Vŕtalo jej hlavou. Kráčala za ňou a sledovala ju. Mala na sebe oblečené tmavé, jednoduché šaty, ktoré dokonale poukazovali na jej ženské krivky. Až neprirodzene dlhé, tmavé vlasy mala rozpustené. Siahali jej po pás a prekrásne sa vlnili s každým jej pohybom. Bolo okúzľujúce na ňu pozerať z tohto uhlu. Nikdy v živote nevidela niekoho ako bola ona. Elegantná každým kúskom a zároveň naháňala strach. Máloktorý muž by odolal jej telu. Niečo však bolo na nej zvláštne.
Natasha sa obrátila a usmiala sa. Tessa jej venovala raz toľký úsmev.
Úsmev. Tým to bolo. Natasha sa neusmievala ako iní. Neskrývala za úsmevom žiadnú pretvárku. Jej úsmev bol úprimný, čistý. Bolo to tým, že vedela čarovať? Nie. Jej úsmev skrýval niečo iné, niečo tajomnejšie.
Tmavovláska prudko zastavila a Tessa do nej zľahka narazila. Jej tmavé vlasy sa na okamih prilepili na jej tvár. Nadýchla sa vône jej vlasov a ostala šokovaná. Popol. Jej vlasy niesli stopy popola.
"Prepáčte," ospravedlnila sa a urobila zopár krokov vzad.
Mávla nad ňou ledabolo rukou a pokrútila hlavou. "Nič sa nestalo," dodala s úsmevom. Práve tým úsmevom, ktorý Tessu fascinoval.
Ozvalo sa klepnutie zámku a dvere sa otvorili. Noah, na ktorého nechcene zaútočila, stál vo dverách.
"Všetko je pripravené?" spýtala sa hostiteľka, bez toho aby sa k nemu obrátila.
"Áno," podišiel k ním. Opäť bol oblečený honosne. Tessa si ho poriadne prezrela. Mohol mať na sebe aspoň dve kila zlata, ba i viac. Na každom prste sa mu leskli prstene. Tessa odhadovala, že i jeho košeľa musela stáť viac než mali jej rodičia našetrené. Rodičia... zahnala myšlienku skôr než ju dostihla.
"Tak tu ťa máme," podal jej ruku, "ja som Noah."
Chvíľu váhala než mu ju podala, "Tessa."
"Prepáč."
"Prepáč?" zvraštil nechápavo čelo.
"Predtým..." hľadala správne slová, aby popísala situáciu, ktorá vtedy nastala. "Zaútočila som na teba. Nechcela som, bola to nehoda."
Rozosmial sa.
"Si vtipná."
"Ale ja..."
"Zabudni na to. Čo sa stalo, stalo sa," vošiel do miestnosti, ktorá za ním stála.
"Môžeš vstúpiť. Toto bude tvoja nová komnata," pokynula jej Natasha.
Nábytok bol ešte honosnejší než v predošlej komnate, aspoň tak súdila. Komnata bola väčšia než predošlá. Bola tam obrovská posteľ, niekoľko okien, ktoré boli zastreté obrovskými, tmavozelenými záclonami, niekoľko stolíkov, kresiel a obrovská truhlica. Z miestnosti viedli štyri ďalšie východy. Jeden viedol na obrovskú terasu, ďalší do menšej miestnosti, ktorá slúžila na kúpanie, tretí do šatníka a štvrtý vchod viedol do chlapcovej komnaty.
"Noah bude bývať vedľa teba. Je tu jediným dieťaťom a bude schopný postarať sa o teba," hovorila Natasha.
"Keď ťa začneme učiť čarovať, aura sa upokojí a ty si na ňu zvykneš," vložil sa do rozhovoru Noah a pohodlne sa usadil do jedného z kresiel.
Učiť?! Ja sa budem učiť čarovať? Pristihla sa pri jemnom úsmeve. Nikdy by jej to nenapadlo. Mala sa učiť mágiu. Jedného dňa by dokázala veci, ktoré i ostatní.
Chlapec jej venoval šibalský úsmev, keď si všimol toho jej.
"Začneme zajtra. Tvoju auru necháme upokojiť." Prerušilo ju ťukanie na ťažké dvere. Natasha sa obzrela a kývla staršiemu mužovi, ktorý tam stál. "Ospravedlňte ma. Nechám vás spolu. Uvidíme sa pri večeri." Obaja jej kývli a ona opustila miestnosť.
Po Natashinom odchode naplnilo miestnosť ohromné ticho. Obaja mladí mágovia na seba hľadeli. Ticho bolo tak silné, že bolo počuť kroky mužov a žien, ktorí prechádzali chodbami. Noah sa pomrvil, pohral sa s náhodným prsteňom na ruke a ukázal na Tessu rukou.
"Nemusíš sa báť," prehovoril vecne a oboma rukami sa oprel o operadlá.
"Ty si tiež...?"
"Čo?"
"Čarodej," dodala po chvíli mlčania.
Mladý čarodej sa znovu rozosmial. "Všetci v tomto hrade vedia čarovať." Rozhodil rukami okolo seba. Pre neho to bolo obyčajná a bežná vec.
"Všetci?"
Kývol. "Stavím sa, že netušíš, kde sa nachádzaš." Pokrútila hlavou a on luskol prstami, "vedel som to. Moja drahá," postavil sa, " nachádzaš sa v srdci domova démonov," prešiel k jednému z okien a odtiahol ťažký záves, aby vpustil do miestnosti viac svetla.
"Démoni?" vyhŕkla prekvapene.
"Natasha je tiež démon," odvetil jej a s hraným nezáujmom hľadel von z okna.
"Ona je démon?" zažmurkala prekvapivo očami. Vôbec nevyzerá ako démon. Ale...ako vyzerá démon?
"Moja matka je kráľovná démonov..." na chvíľu sa odmlčal, aby stihla spracovať informácie.
Kráľovná démonov? Konečne jej dávalo niečo zmysel. Dôvod prečo sa k nej ten muž správal tak úctivo. Dôvod prečo je tu všetko honosné. Je to kráľovná. Démoni sú zlí. Ona jej ako zlá osoba nepripadala. Bola k nej milá a ponúkla jej pomoc. Prečo by to robila?
"Ak je tvoja matka, ty si tiež démon?"
Obrátil sa, oprel sa o záves, "máš postreh, ale nie. Ja nie som démon."
"Nerozumiem tomu." Nedávalo jej to zmysel.
"Adoptovala, keď som bol dieťa. Zaplatila mojim rodičom, kúpila si ma, zapredali ma... hovor tomu ako chceš." Mávol rukou, "kliatba im nedovolí mať deti."
"Kliatba?"
"Oh nie..." prevrátil očami, "kde si žila?" odlepil sa od závesu a prešiel znovu ku kreslu, kde si sadol.
Neodpovedala mu na jeho otázku, pretože ju pochopila ako urážku. Rodičia jej tieto veci zakazovali. Nemala sa k ním ako dostať.
"Démon je dielo božskej kliatby. Jej otec spáchal veľký hriech a Natasha bola za to potrestaná. Bohyňa z nej urobila bezcitnú bytosť, ktorá sa nedokáže zamilovať. Bohovia si tú kliatbu obľúbili a trestajú ňou väčšinu svojich obetí," hovoril s menšou dávkou agresie.
Potrestali ju? Čo mohla urobiť, aby nahnevala bohyňu? Čo urobil jej otec? Jej myseľ zaplnila vlna otázok. Túžila na ne poznať odpovede.
"Prečo je ku mne dobrá?" spýtala sa opatrne.
"Démon možno znamená niečo hrozné, ale moja matka taká nie je. Predtým, než sa jej to všetko stalo bola čarodejnicou, veľmi dobrou a mocnou čarodejnicou. Pomáhala tým, ktorí to potrebovali. Bohovia jej vzali ľudskosť, ale nie nádej," uprene na ňu pozrel. "Nie každý démon je zlý."
Snažila sa spracovať informácie, ktoré sa dozvedela. Natasha bola dobrý démon, ktorý vládol ostatným. Nikdy v živote takto o démonoch neuvažovala, nikdy by o nich v dobrom neuvažovala. Ich povesť bola strašidelná. Vedia aj ostatní, že démoni nie sú zlí? Kto je potom zlý? Bohovia?

~ ~ ~

Časť druhá ->
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama