Sweet little love maker

9. června 2014 v 17:57 | Toddy
Sweet little love maker

Táto podivnosť mi napadla dnes poobede, keď som sedel u kaderníčky. Vážne, musím prestať myslieť na podivné veci, keď sa mi ženy hrajú s vlasmi. Ani neviem prečo to sem dávam, ale tak... Keď už som si dal námahu to spísať do wordu, why not? :D


Muži sú svine a nik ma nepresvedčí o opaku.

Určite ste si povedali: "Áno, on je ten pravý." Nemajte strach, nie ste prvé a ani posledné.

Ja som toho svojho pravého spoznala pred niekoľkými rokmi, presný dátum si nepamätám. Dominic milý, pekný, nežný, všímavý, denne mi rozprával komplimenty, nosil darčeky a všemožne prekvapoval... jednoducho gentleman a divoch v jednom. Trvalo mu dlhšie než ma požiadal o ruku, ale urobil to. Skákala som od šťastia do metrových výšok.

Otehotnela som. Dieťa bolo očakávané a obaja sme sa nesmierne tešili.

Príchod našej dcéry sa blížil a nastali prvé komplikácie. Poznáte to... stres, obavy a nočné mory. Celú dobu stál pri mne a upokojoval ma nežnými slovami: "Bude to dobré, všetko bude dobré..."

Môj pôrod bol náročný, napriek všetkým liekom a milým slovám, ktorými ma zahŕňali. Ak odrátam všetky problémy, naša dcérka sa narodila zdravá.

Laura, môj poklad. Keď mi ju prvýkrát dali do náručia, nechcela som ju pustiť. Milovala som ju od prvej chvíle.

O pár dní neskôr nás prišiel Dominic navštíviť. Už od vtedy, čo vstúpil do izby, sa mi niečo nepozdávalo. Nešlo o to, že mi nepriniesol kvety, nepozdravil ani nič nepovedal, ale on sa ani neusmieval. Pomaly a odhodlane prešiel k postieľke, kde spala Laura a pohladil ju po líci, na mňa sa ani nepozrel. Doslova ma ignoroval. Ustúpil od postieľky a podišiel ku mne. Chvíľu mu trvalo, kým niečo vytiahol z kapsy a mne trvalo ešte dlhšie, než som zistila, že je to nemocničná striekačka. Položil ju na stôl a naklonil sa ku mne.

"Čo sa deje?" spýtala som sa nechápavo.

Neodpovedal.

Zľahka priložil pery na moje a venoval mi dlhý bozk. Uvolnila som sa a užívala si to. Nepamätám si, čo presne urobil, ale akýmsi spôsobom sa mu podarilo pichnúť mi obsah striekačky do tela. Otvorila som oči a prestala ho bozkávať. Pokojne, priam až nadšene sa odo mňa odlepil a ustúpil od postele.

"Dominic, čo sa deje?" bola som vystrašená. Viete, osoba, ktorú milujete sa správa podozrivo, niečo vám pichne do tela a vy nedostanete žiadnu odpoveď.

"Domonic?" chcela som sa pohnúť, ale niečo mi bránilo. Pocítila som závrat, uložila hlavu do studeného vankúša a sledovala ako sa blížil k detskej postieľke.

"Čo robíš?" keď bral Lauru do náručia, už mi nebolo všetko jedno. Prudko som si sadla, položila nohy na zem a pokúsila som sa postaviť, ale moje nohy ma neposlúchali. Okamžite som spadla na zem. Všimla som si ako sa mi trasú ruky a končeky prstov fialovejú.

"Čo si mi to dal?!" kričala som. Teda, snažila som sa kričať, ale z mojich úst vychádzal len jemný hlas.

Mlčal.

Pristúpil k dverám a ani sa na mňa nepozrel.

"Dominic!"

Otváral dvere.

"Dominic, prosím!!"

Zatvoril dvere.

"Dominic!!!!"

Ticho.

Ostala som tam sama. Čo sa dialo ďalej si nepamätám, pretože som zaspala. Prebudili ma vystrašené sestričky. Policajti mi kládli stovky otázok, ale ja som nedokázala zodpovedať ani jednu.

Od toho dňa si kladiem niekoľko otázok. Čo je s mojou Laurou? Je v poriadku? Prečo to urobil? Plánoval to? Kto to vlastne bol? Aspoň na jednu otázku poznám odpoveď... bol to hajzel.

--------------------------
Pôvodný obrázok -> TU <-
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Evushka Evushka | Web | 9. června 2014 v 22:32 | Reagovat

Fúúúha. Teda silný príbeh. Ako nechcela by som to zažiť a presne potom fakt chcem povedať, že chlapi sú svine. Ty máš vážne zaujímavé nápady osobo.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama